Koncesionárske poplatky národnej spoločnosti Rozhlas a televízie Slovenska, ktorá štandardne používa skratku RTVS, sú dlhodobo jednou z veľmi často skloňovaných tém slovenskej politickej scény i napriek tomu, že výška úhrady patrí k jednej z najnižších v celej Európskej únii. Úhrady poplatkov sa riadia zákonom, ktorý bol prijatý v roku 2012 a od tej doby niekoľkokrát novelizovaný a celková suma, ktorú platitelia na účet RTVS zasielajú sa rok od roku líši a prechádza vývojom podľa aktuálnej situácie v štáte. Od 1. januára tohto je platná posledná novela z roku 2019, ktorá upravuje drobné zmeny v spôsobu identifikácie platiteľov.
Úhrada koncesionárskych poplatkov pre RTVS podľa novelizácií
Prístupy k úhrade poplatkov sa výrazne zmenili v roku 2012 a 2019. V roku 2012 slovenský parlament rozhodol o kompletnom zrušení koncesionárskych poplatkov a dotovaní verejnoprávnej televízie výhradne zo štátneho rozpočtu, pričom k zrušení malo dôjsť začiatkom roku 2013. Ešte pred stanoveným dátumom bol však zákon novelizovaný a koncesionárske poplatky zostali platné. Druhou výraznou novelou potom bol zásah v roku 2019, kedy došlo k schváleniu dvoch noviel – prvá z nich upravujúca výšku sadzby a oslobodenie niektorých demografických skupín, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, od časti, alebo celej sumy poplatku, druhá potom nástrojov pre vyhľadávanie neplatičov.
Koncesionárske poplatky RTVS od roku 2020
Prvá zo zmienených noviel zaviedla oslobodenie od poplatkov pre dôchodcov, ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, domácnosti, v ktorých žijú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a osôb poberajúcich dávky v hmotnej núdzi, ktorí do konca roku 2019 platili poplatky v zníženej sadzbe. Od začiatku roku 2020 nemusia osoby s trvalým bydliskom v odberateľskom mieste, kde žujú spoločne s osobou oslobodenou od poplatkov koncesionárske poplatky odvádzať.
