Pompeje ako svedectvo začiatku prvého tisícročia nášho letopočtu

Neuveriteľnú tragédiu, ktorá sa stala v prvom storočí nášho letopočtu v mestečku Pompeje na úpätí Vezuvu, druhej najvyššej činnej sopky v Európe, pozná asi každý. Málokto si však uvedomuje, akú dôležitú úlohu hrajú archeologické vykopávky realizované v tejto oblasti v objavovaní našej minulosti. Vďaka dobre zachovaným a zakonzervovaným pozostatkom je možné usudzovať na veľké množstvo faktov týkajúcich sa života v starovekom Ríme. Tu je niekoľko zaujímavostí.

Tragédia v Pompejach a jej význam v archeológii

Rímske prístavne mesto na úpätí sopky sa v dobe jej erupcie v prvom storočí nášho letopočtu utešene rozvíjalo, disponovalo prepracovanou architektúrou typickou pre svoju dobu a technologickými prvkami rozšírenými v danej oblasti. Erupcia sopky bola pomerne nečakaná, pretože vulkán bol dlhodobo nečinný a jeho svahy boli využívané k poľnohospodárstvu vďaka zemine bohatej na minerály.

Čo sa stalo v Pompejach

Mohutná erupcia mala ničivé následky a spôsobila nielen skazu mesta ale i priľahlých oblastí, Pompeje však boli v bezprostrednej blízkosti a okrem popolčeka a toxických plynov ich zasiahli i vyvrhnuté kamene. V oblasti bolo okolo dvoch tisíc obetí – išlo o ľudí, ktorým sa nepodarilo utiecť (v meste žil viac ako päťnásobok obyvateľov) a oblasť bola pokrytá vrstvou vulkanických látok o mohutnosti i niekoľko metrov.

Poznatky modernej archeológie

K odhaleniu Pompejí došlo už koncom 18. storočia, kedy v oblasti začali archeologické vykopávky, ktoré pokračujú až do súčasnosti. Odkrývaním jednotlivých vrstiev nánosov vedci začali zisťovať, že narazili na neuveriteľný zdroj informácií o starovekom Ríme jednak preto, že väčšina obetí bola pri erupcii zakonzervovaná pri bežných činnostiach, jednak kvôli zachovaniu kompletnej architektúry a výzdoby vrátanie malieb a nápisov na budovách.

Zaujímavosti o nálezoch v Pompejach

Veľkú časť poznatkov získali vedci skúmaním obetí. Tie síce nezostali zachované, ale vytvorili veľmi presné otlačky vo vulkanickom materiáli. Z otlačkov boli vyrobené maltovinové odliatky s veľmi dobrými detailmi. Jedným z poznatkov, ktoré boli takto získané, bola skutočnosť, že obyvatelia Pompejí mali dokonalý chrup, čo je pripisované stravovacím návykom, ale i vysokému obsahu flóru v zemine na svahoch sopky. Pompeje sú jednou zo svetových pamiatok zapísaných na zoznamu UNESCO.